Vyberte stranu

Je rok 2015 a dve veci sú úplne jasné:

  1. Na sexuálnej výchove záleží
  2. Kultúra ktorá verí v to, že sex je tabu je na omyle

Štatistiky sú oslňujúce. Oveľa viac pragmatickejší prístup k detskej sexualite (Budeš robiť to, po čom túžiš a tu je spôsob, ako byť za to aj zodpovedným) je niečo, čo porazí aj striktnú abstinenciu alebo náboženský pohľad na sexuálne vzdelanie(Sex praktizujte až po manželstve), ku ktorým smerujú takmer všetky štatistiky vrátane tehotenstva v mladom veku, potratov a HIV infekcii.

Inak Spojené štáty Americké sú tým najhorším udavačom, v  týchto všetkých kategóriách. A my všetci vieme, ako veľmi sme vyrovnaní s našou sexualitou. (Nápoveda: Vôbec nie sme.)

Opatrenia, ktoré by mali zaistiť to, aby vo svete už nedochádzalo k nerozvážnym rozhodnutiam mladých sú neefektívne. Veď  mladí ľudia radi robia vždy to, čo je pre nich zakázané.

Pásy cudnosti , jednoducho neexistujú. Biológia robí to, čo biológia chce.

Pokiaľ som sa o ženách niečo naučil, bolo to to, že väčšina mladých ľudí je nevyzretých, či už spoločensky alebo emočne na to, aby zvládla stres a zmätok, ktorý prichádza s navigovaním zdravého sexuálneho života.

Tu je 7 vecí, ktoré by sme sa mali naučiť ako tínedžeri, ale ku ktorým nedošlo:

 

  1. Za sexom sa skrýva viac vecí než len biológia.

Sexuálna výchova v modernom ponímaní je viac menej súbor diagramov a diagramov biologických výhod a nevýhod reprodukcie. Je to veľa krát milovaná ale aj nenávidená hodina anatómie s ochrannou známkou: „Ó áno, použite ochranu.“

Nepochopte ma zle. Niektoré z týchto informácii sú použiteľné. Potrebujeme vedieť ako dochádza k infekciám, ako funguje tehotenstvo a samozrejme kam ho strčiť. Ale nikdy  ani len vo sne som nesníval o tom, aké vrstvy tvoria maternicovú stenu. Nikdy mi niečo také nepripadalo relevantné.

Ľudia sú výnimočné sexuálne bytosti. Sexujeme spolu oveľa viac a oveľa odlišnejšími spôsobmi než akýkoľvek iný druh na tento planéte.

To je kvôli tomu, že pre ľudí je sexuálna aktivita oveľa viac než biologickým nutkaním, má psychologickú výnimočnosť a spoločenský význam. Sexujeme pre radosť. Sexujeme pre rekreáciu. Sexujeme pre vášeň. Sexujeme pre odplatu. Sexujeme s milými ľuďmi a s drzými ľuďmi, s priateľmi aj nepriateľmi, s atraktívnymi ľuďmi aj so škaredými ľuďmi. Sexujeme, pretože sme smutný a pretože sa cítime osamote. Sexujeme pretože milujeme.

A áno, sexujeme aj preto aby sme si urobili deti. Aj keď v pokročilom svete, je to veľmi zriedkavou primárnou motiváciou. Takže, čo je tým a na čo, by  sa sexuálna výchova mala sústrediť?

Mala by sa sústrediť na rekreačnú, sociálne a emočné dôvody pre sex a ich následky. Mala by byť zodpovedná za interpersonálny význam pohlavného styku, klásť jasné očakávania a hranice, komunikovať túžby, riešiť pocity hanby a hanblivosti a samozrejme zodpovednosti za  ochranu a súkromie.

Sex môže byť úžasný. Niektoré z najlepších momentov života sa môžu odohrať splynutím s inou osobou. Takže poďme si o tom povedať niečo bližšie.

 

Ako rešpektovať osobné hranice

Hanba so sexu, ktorá sa vyskytuje v našej kultúre spôsobuje to, že muži a ženy často skrývajú svoje naozajstné zámery a túžby jeden pred druhým, ktoré neskôr vedú k rôznym druhom komunikačného zlyhania. Ticho je následkom.

Veľkou súčasťou tohto diania je súhlas. Súhlas v sexuálnej situácii je obyčajne učený ako: „Pokiaľ žena povie nie, znamená to nie.“  To je síce pekné, ale nerieši to celý problém. Vnímate sex spôsobom, že ženy majú posledné slovo a preto ich muži musia presvedčiť.

Toto odzrkadľuje  vnímanie, že muži musia určitým spôsobom dokázať ženám svoju cenu a ženy musia byť určitým spôsobom  „vyhrané“ mužmi aby s nimi muži mohli mať sex.

Toto nie je vzájomný súhlas ale jednoducho odôvodnená manipulácia.

Sexuálny zámer a túžba by mali byť stanovené jasne a zreteľne na obidvoch stranách. A tým nemyslím len: „Chcem s tebou mať sex“ ale počas každého kroku. „Cítim k tebe príťažlivosť, chcem ísť k tebe.“

„Chcem ísť k tebe domov.“ A tak ďalej. Priama diskusia o tom ,o čo vám ide. Mladí by sa mali naučiť, že nie je nič zahanbujúce na tom povedať „áno“ alebo „nie“ a že, by sa nikdy nemali hanbiť alebo zahanbovať iných k tomu, aby povedali niečo iné.  Toto je nezávisle od rodu, orientácie a dôvodu.

Všetky osobné túžby sú správne, rovnako ako je správne odmietnutie inej osoby. Obidva prípady by mali byť rešpektované. Tak jednoducho ako to znie, to aj je.

Sex nie je zrkadlom vašich hodnôt.

Ale aby došlo k tomuto presvedčeniu, sex musí byť odstránený z piedestálu ako odznaku pýchy alebo hanby našej kultúry. Dokiaľ budú muži zahanbovaný pre neúspechy v sexuálnom živote a ženy budú súdené za nadbytok sexu,  budú chlapci mávať tendenciu aby zmanipulovali ženy k súhlasu a ženy  budú odpovedať tak, aby si pri nich muži cítili bezcenne a bezmocne.

Nikto v tomto usporiadaní nevyhrá. Každý bude frustrovaný. Ľudia si budú navzájom klamať. Niektorí budú násilní. A nie je náhodou, že vysoká miera sexuálneho násilia a rozvodov sa vyskytuje v krajinách kde táto kultúra sexuálneho zahanbovania pretrváva. Keď vaša hodnota ako muža je súdená na základe toho, či mávate sex alebo na základe toho, či ste vo vzťahu alebo nie, potom bude jednoduché aby si obidve pohlavia odôvodnili svoje priestupky svojim spôsobom.

Odlišné sexuálne orientácie sú normálne

Je to nad slnko jasné ale neuškodí aby sme si to pripomenuli pre kohokoľvek, čo stále žije v roku 1957. Homosexualita je prirodzená a nie je na nej nič nemorálne.

Už vieme, že homosexualita je príbuzná s prenatálnymi hormónmi a môže mať základ v dedičnosti. Je to prirodzené.  Vyskytuje sa v celej zvieracej ríši. Bola zaznamenaná počas celej histórie ľudského rodu naprieč všetkými kultúrami.

Koncept sexuálnej orientácie je relatívne nový objav Západnej kultúry. A ktokoľvek prišiel  s touto myšlienkou si zaslúži kopanec do tváre. Sexuálna orientácia predstavuje spektrum a ľudia môžu oscilovať na tomto rozhraní kedykoľvek počas života. Kedykoľvek môžeme zmeniť orientáciu.

Nedávne psychologické štúdie odhalili to, čo bolo očividné už dlhú dobu a síce ,že homofóbni muži potláčajú svoje vlastné vzrušenie z homoerotických podnetov. S tým už predsa prišiel Freud alebo nie? Čo neznášame na ostatných je to, čo neznášame na sebe.

Bisexualita a sexuálne experimentovanie je rozšírené pri oboch pohlaviach. Neznamená to, že je niekto divný alebo neakceptovateľný. No ták! Zobuďte sa!

Kde je ten poondiaty klitoris a na čo vôbec slúži

 

Myslím to vážne. Dokážete si tipnúť koľko som mal rokov, keď som to konečne zistil? No ták! Ženy majú rady orgazmus taktiež.

Muži a ženy prežívajú sex odlišne

 

OK, toto je tá časť článku v ktorej naštvem zopár feministiek. Existujú tri veci, ktoré sú pravdivé o mužsko/ženskej sexualite:

  1. Medzi mužmi a ženami existujú inštinktívne rozdiely v tom, ako prežívajú svoje sexuality.
  2. Toto je jasné každému, kto niekedy videl nahé telá.
  3. Tieto odlišnosti, v skutočnosti nič neznamenajú.

Pravdou je, že snažiť sa živiť ideológiu, že sú muži aj ženy vo všetkom rovnaký, je ako snažiť sa presvedčiť v to, že je fašizmus prospešný. Ľudia sú odlišný. Muži a ženy sú odlišný. Tieto odlišnosti nie sú exkluzívne alebo výnimočné.

Vieme to z veľkého množstva neurologických a psychologických štúdii. Vieme to zo štúdii toho, ako gayi a lesby spolu komunikujú. Vieme to zo štúdii nášho druhu. Vieme to od transsexuálov, ktorý používajú hormonálnu substitučnú liečbu.

Prepáčte, že rozoberám  túto tému tak do takého detailu ale vždy ma ľudia začnú flamovať, keď začnem túto tému rozpitvávať. Takže toto je pre nich. Muži a ženy sa odlišujú v určitých aspektoch a k obidvom pohlaviam by sa malo pristupovať s rešpektom k týmto rozdielom.  (Prečo si to ľudia tak komplikujú?)

Už iba toto samotné by malo byť zahrnuté do sexuálnej výchovy.

Ale čo by sa taktiež malo učiť je to, ako je sexuálny pud odlišný medzi mužmi a ženami, čo sa týka ich túžob, ako sú ženy oveľa viac otvorenejšie vo svojich sexuálnych túžbach, a ako sú na mužov oveľa viac orientovaný na vzrušenie a ako v priemere (skrz populáciu, skrz kultúru, transexualitu), chcú mať obyčajne sex oveľa častejšie a s rozmanitejším počtom partneriek.

Vo svojej podstate na týchto rozdieloch nie je nič zlé. Tieto rozdiely nie sú morálnym odôvodnením neetického správania. Pokiaľ sa narodím z dlhými rukami, nedáva mi to právo na to, aby som niekoho udrel. Pokiaľ sa chlap narodí s vysokým sexuálnym apetítom, nedáva mu to právo na to, aby sa vrhal nepríčetne na ženy.

Ale taktiež ho táto skutočnosť nerobí perverzákom, sukničkárom alebo monštrom, či násilníkom.

Sme taký aký sme. Vážne nechápem, prečo tomu chápe tak málo ľudí.

Skvelý vzťah znamená skvelý sex

Mnoho rád sa točí okolo myšlienky, že so sexom treba počkať až do svadby, „Počkaj, dokiaľ nebudete zosobášený.“ Ako keby obrúčka na prste magicky vyriešila všetku neistotu zo sexuality.

Nanešťastie, to nevyrieši. Je to skoro ako pokazená gramofónová platňa počúvať neustále o tom ako si páry prajú aby počkali so svadbou na to nech sa lepšie spoznajú.

Ale pointa je v tom, že pokiaľ sexuálna výchova sa točí okolo chromozóv Y a X a častiach maternice, prečo by sa nemali riešiť také témy akými sú láska a romantický vzťah? Jeden by mohol povedať, že je to niečo, čo je oveľa viac dôležitejšie.

A čo teórie o oddanosti, emočných potrebách a rozdieloch medzi láskou, smilstvom a odovzdaním? Čo s tým novodobým Freudovským vysvetlením romantiky. Čo s tou úzkosťou ktorá každého prepadáva počas spoznávania?